V pondek 12. februára bol v Japonsku voľný deň a ja som ho využila produktívne. Už pred odchodom do Tokya som vedela, že sa prihlásim na aspoň jeden kurz varenia a hľadala som možnosti. Otvorila som si viacero stránkok, ktoré odporúčal Trip Advisor a pozerala aké kurzy ponúkajú. Kurz sushi som nechcela a keď som na stránke http://yjc.tokyo/ našla, že v pondelkovom kurze Ramen a gyoza sú ešte dve voľné miesta, hneď som sa prihlásila. YUCa a jej domáca škola varenia mala veľmi dobré recenzie a dúfala som, že budú aspoň z polovice pravdivé.
Po prihlásení a zaplatení kurzu som dostala potvrdzujúci email a začala som sa tešiť. Na stránke YUCa popisuje ako sa k nej dostanete a v emaily, ktorý následne poslala napísala, že účastníkov bude čakať pred budovou stanice.
V pondelok ráno som nasadla na vlak a o 20 minút som stála pred stanicou. Zišlo sa nás tam päť , YUCa trošku meškala, no pred desiatou konečne prišla. Je to malá (výškou) milá osôbka, ktorá hovorí dobre po anglicky. Nasadli sme do taxíkov a presunuli sme sa na miesto činu, ktorým bol domček, v ktorom YUCa žije s manželom a synčekom. Vyzuli sme sa a po úzkych schodoch šli do kuchyne/jedálne. Miestnosť bola malá ale útulná, svetlá, čistá a všetko malo svoje miesto. Bolo tam cítiť teplo domova.
Sadli sme si za stôl, dostali teplý zelený čaj a YUCa nám začala rozprávať o japonskej kuchyni (WASHOKU), ktorá je spolu s francúzskou či mexickou kuchyňou podľa UNESCA súčasťou nehmotného svetového dedičstva. Skoro som zabudla! Ešte pred tým napísala na tabuľku naše mená v japončine :)
V japonskej kuchyni prevládajú čerstvé suroviny (mnohokrát je dôležitá ich prirodzená chuť. Japonská kuchyňa, v ktorej sa kladie dôraz na krásnu prezentáciu jedla, sa považuje sa dobre vyváženú a zdravú. YUCa nám povedala, že pri plánovaní menu sa v japonskej kuchyni berie do úvahy 5 zásad – spôsob prípravy jedla, sezónnosť, textúra, farba a vyváženosť živín.
Spôsoby prípravy jedla používané v japonskej kuchyni sú – grilovanie a opekanie na panvici (YAKU), pozvoľné varenie pri slabom vrení (NIRU), vyprážanie (AGERU), varenie v pare (MUSU), fernentácia (HAKKO-SURU) a jedenie prísad v surovom stave (NAMA).
Sezónnosť vysvetľovať netreba – práve teraz je ešte zima (napriek tomu, že stromy začínajú kvitnúť) a v sezóne sú veľké biele reďkovky a jahody :). Keď kombinujú jedlo, na tanieri by malo byť niečo chrumkavé, nadýchané, lepkavé a kĺzavé a farebne niečo červené, čierne, zelené, žlté a biele.
Tradičné japonské jedlo (raňajky, obed či večera) pozostáva z viacerých malých porcií. Nikdy by nemala chýbať miska ryže a miso polievka. Čo myslíte, ktorú farbu reprezentuje miso? Tí, ktorí si v duchu povedali, že je to žltá farba majú pravdu. Keď už spomínam miso, YUCa nám dala ochutnať tri rôzne miso pasty. Ich farba a chuť závisí od dĺžky fermentácie, najsvetlejšia miso pasta fermentuje tri mesiace a tá najtmavšia (je aj najslanšia) fermentuje až 2 dva roky.
Zo živín by mali byť zastúpené uhľohydráty (ryža, múčne jedlá, zemiaky), proteíny (fazuľa, tofu, vajíčka, mäso, huby, ryby), minerály (rôzne druhy rias (wakame, nori, hijiki), sardinky), vitamíny (zelenina – najmä špenát a kapusta, ovocie) a tuky (rastlinný olej, sezamový olej, madle, vlašské orechy, maslo). Cukrom ako takým sa snažia vyhýbať ale cukor pri varení používajú (biely cukor).
V japonskej kuchyni používajú na dochucovanie jedál najmä sójovú omáčku, mirin, sake, miso a dashi. Dashi je vývar, ktory sa varí z vopred namočených sušených rias, sušených shitake húb, sušených sardiniek alebo vločiek urobených z nastrúhanej údenej ryby (ryba je po zaúdení veľmi tvrdá, preto sa dá strúhať).
Práve dashi vývar predstavuje piatu chuť japonskej kuchyne – UMAMI (ostatné štyri sú sladká, kyslá, horká a slaná). Umami má predstavovať zemitú chuť, ktorá je kombináciou mora a hôr.
Po krátkom predstavení japonskej kuchyne sme dostali zástery a mohli sme začať variť. YUCa nás naučila robiť gyoza „pirôžky“ a ramen. Okrem toho sme pripravili chutné predjedlo z tekvice.
Krájali sme, miešali, plnili, varili a výsledkom bolo chutné domáce jedlo...nevyzerá to chutne? Dôkazom bolo ticho pri obede – bolo to také dobré, že sme stratili reč a vychutnávali sme si výborný obed. O to, ako sa ramen či gyoza pripravujú sa s vami podelím niekedy nabudúce.
Po kurze nás YUCa vzala do miestneho obchodu a ukázala všetky ingrediencie, ktoré sme používali pri príprave obeda. Bola som rada, že nám ich ukázala, lebo sama by som nevedela čo je čo, keď je všetko písané po japonsky. Tých pár hodín prešlo veľmi rýchlo a ja som plná zážitkou a nových vedomostí kráčala späť na stanicu metra. Ak navštívite Tokyo a budete mať chuť naučiť sa niečo o japonskej kuchyni, skúste to s YUCou :) Sľubujem, že nebudete ľutovať :)
Ešte pridám pár fotiek detailov z kuchyne a vy sa môžete tešiť na recepty, ktoré napíšem niekedy nabudúce. Prajem vám krásny víkend!
Ľubka